Minule šéfka ospevovala nejaký recept na indickú šošovicu.
- Veď prepošli - zažmurkala som na ňu prosebne.
Preposlala.
Dnes ráno som nevstala načas - tento týždeň ma zničilo rodičovské a včerajšie oslavy 30.výročia vzniku našej detskej farmy - a tak som až po mužovom návrate z obchodov zistila, že mi ako aj na indickú, tak aj na bavorskú šošovicovú verziu chýbajú isté ingrediencie, nuž som ich v hrnci spontánne zglobalizovala.
Ráno som namočila šošovicu. Len tak zo zvedavosti som si odvážila, že k dispozícii v miske leží 230g z hnedej sorty. India vyžadovala červenej 175, Bavorsko hnedej 250.
Postupovala som nasledovne:
Zle som si prečítala množstvo masla. Podhodnotila som ho. Malo ho byť 25 g. Dávku som následne zvyšovala bajočko.
Osmažila som na ňom jednu nadrobno nakrájanú cibuľu s jedným roztlačeným strúčikom cesnaku, 1/2 čl kurkumy, 1 čl garam masala, 1/4 čl chili, 1 čl pomletej rímskej rasce, 1 čl medu.
Pridala som šošovicu spolu s vodou, do ktorej som ju namočila niekoľko hodín predtým.
Nakrájala na kolieska jednu väčšiu mrkvu a na kocky tri stredne veľké zemiaky. Pridala asi 200 ml kokosového mlieka, asi 200 ml (možno i viac) zeleninového vývaru, bobkový list a šťavu z polovice citrónu.
Všetko som nechala zovrieť a potom bez pokrievky (!) varila na miernom plameni 25 minút. Pre istotu som 2x skontrolovala množstvo zostávajúcej vody, nech na záver nie je v hrnci pripálenina. Na úplnom konci som pridala trochu balsamico-octu, soľ a mleté čierne korenie.
A než mi napadlo efektne ju zdokumentovať, zmizla v bruchách hladošov (vrátane toho môjho).
